Bezplatná infolinka: 0800 500 899

Bezplatná infolinka: 0800 500 899

Obliecť sa dokázala iba na kolenách a chodila štvornožky. Dnes je Beáta pol roka po liečbe v Moskve

Štyridsiatničke Beáte zistili v martinskej nemocnici agresívnu formu sklerózy multiplex. Rozhodla sa pre výmenu kmeňových buniek.

Beáta žila dlhé roky v Anglicku. Naposledy tam pracovala v sklade s oblečením. Slušný zárobok míňala na cestovanie. Prešla Európu, trikrát bola na Kube, pozná všetky Kanárske ostrovy, miluje Thajsko. Strojník Marián (47) z Košíc odrazu vstúpil do jej života a keď preskočila iskra obaja si mysleli, že ich plány do budúcnosti už nič neprekazí. Beátu Gáborovú (45) začala trápiť malátnosť, pripisovala to však pracovnému nasadeniu. Nakoniec strácala aj rovnováhu a mesiac chodila štvornožky.

Nevládnu Beátu dotlačila na jar v roku 2021 do lietadla na Slovensko Mariánova mama. Na invalidnom vozíku. Dovtedy ju priateľ päť mesiacov nosil po byte na rukách. „Keď bol v práci, odrážala som sa tam na stoličke s kolieskami. No v Anglicku mi nikto nevedel povedať, čo mi je,“ hovorí Beáta. Nakoniec v martinskej nemocnici zistili, že má agresívnu formu sklerózy multiplex, a je vo fáze 5,5 z desiatich bodov stupnice. Štyridsaťpäťročná žena sa progres choroby rozhodla zastaviť transplantáciou kmeňových buniek, akýmsi resetom imunity a to v Moskve.

Znovu sa začala usmievať

„Na operáciu, ktorá stála asi 47 tisíc eur, sme ešte krátko pred odletom nemali dosť peňazí. Naškriabali sme ich tak, že Marián predal garáž, veľkou sumou nám prispela rodina a čosi vyniesla aj zbierka, ktorú sme zorganizovali. Ja som v tom čase chodila už len s chodítkom, aj s ním som však dokázala iba cúvať,“ netají Beáta. V marci ubehlo rovných šesť mesiacov od jej operácie v Rusku. Čo všetko sa za ten čas zmenilo a ako sa má? Na rozdiel od obdobia spred pol roka sa  Martinčanka udrží na nohách bez cudzej pomoci a na tvári sa jej po mesiacoch bezmocnosti znovu objavil úsmev.

Vlani v septembri bolo ale ešte všetko inak. Takmer nevládnu priateľku naložil Marián vo Viedni do lietadla do Istanbulu a odtiaľ sa premiestnili do Moskvy. V hlavnom meste Ruska, ktoré vtedy už celé mesiace viedlo krvavý konflikt na Ukrajine, nebolo po vojne ani chýru. „Taxikár, ktorý nás z Vnukova viezol do nemocnice, nám dokonca urobil okruh okolo najkrajších častí Moskvy. A Mariánovi, ktorý sa ubytoval v hoteli neďaleko kliniky, poradil aj to, čomu sa ako turista má vyhýbať,“ hovorí pani Gáborová.

Množstvo infúzií   

Beáta sa ocitla na klinike, ktorá jej pripadala ako palác. Hneď v prijímacej časti jej urobili PCR test na koronavírus. Hneď potom podstúpila viaceré kompletné vstupné zdravotnícke prehliadky. Po nich Beáte oznámili, že môže podstúpiť výmenu kmeňových buniek. Keďže ich však musí byť dostatočný počet, musia jej ich najskôr stimulovať. Dávali jej lieky a do ruky jej zaviedli kanylu, cez ktorú jej štyri dni tiekli infúzie. Do krku jej neskôr vložili veľký katéter, ktorý slúžil na odber už dostatočne namnožených kmeňových buniek, ktoré jej odobral lekár špeciálnym prístrojom.

„Následne moje pôvodné kmeňové bunky na klinike očistili a zamrazili.   Mňa premiestnili do izolácie, kde som ostala až do konca pobytu. Pôvodný katéter mi z krku vybrali a dali mi tam druhý. Ten už slúžil aj na šesťdňovú chemoterapiu, ktorou mi úplne zničili pôvodnú, nefunkčnú, imunitu,“ vysvetľuje Beáta Gáborová. Jedenkrát v nemocnici zaznel aj alarm, avšak prišla ju upokojiť sestrička, ktorá jej oznámila, že nikto strach mať nemusí. Nešlo o žiadny letecký útok, ale skúšku sirén. 

Zatvorená v izbe

O dva týždne nato, ako do Moskvy Beáta priletela, jej cez katéter transplantovali jej vlastné, už očistené kmeňové bunky. Pod krátkym tepelným šokom ich lekár rozmrazil a cez hadičku pustil späť do tela. Po tomto zákroku získala Beáta novú imunitu, ktorá má zlepšiť kvalitu jej života. „Zažila som pri tom návaly tepla, napínalo ma na zvracanie, pálila ma hruď, no vydržala som,“ priznáva sa štyridsiatnička. Aby vylúčili riziko infekcie, musela ostať sedem dní zatvorená v izbe. Mohol k nej chodiť len ošetrujúci personál.

Každý deň dostávala v nemocnici čisté oblečenie, nesmela sa sprchovať ani umývať, utierala sa gázovými obrúskami. Na pitie, ale aj umývanie zubov, mohla použiť iba vodou, ktorú jej priniesli. Každý deň jej odoberali krv a merali hodnoty hemoglobínu, leukocytov a krvných doštičiek. „Spočiatku sa nelepšili, no po pár dňoch nastal obrat. Bunky sa ujali, čo znamenalo, že moja nová imunita začala pracovať a som na dobrej ceste k uzdraveniu sa,“ verí Beáta Gáborová. Po mesiaci sa s Mariánom vrátili z Moskvy znovu cez Istanbul na Slovensko. Martinčanka Beáta začala následne chodiť na fyzioterapiu aj na rehabilitácie a čaká na pobyt v kúpeľoch.

Dvakrát denne cvičí

Pol roka po výmene kmeňových buniek sa Beáta cíti v oveľa väčšej pohode ako vlani, keď sa iba bezvládne opierala o chodítko. Hoci z Moskvy sa ešte vrátila slabá, dnes dvakrát denne cvičí po minimálne dvadsať minút a to na veslárskom trenažéri. Jej jedálniček obsahuje veľa zeleniny, každý deň chodí s Mariánom na dlhé prechádzky, snaží sa myslieť pozitívne. V kuchyni si zlepšuje jemnú motoriku, kde obaja spoločne pečú!

„Hlavným prínosom výmeny kmeňových buniek je zastaviť progres sklerózy multiplex. Rekonvalescencia po zákroku trvá najmenej rok, pánovi zo Škótska to trvalo sedemkrát dlhšie, ale z vozíka sa zdvihol. Ja tiež nie som vždy plná energie, no cítim, že silniem a život ma opäť baví,“ uzatvára Beáta. Z Moskvy jej pred mesiacom poslali dotazník, kde vložila informácie o svojom zdravotnom stave. Ako jej však skutočne transplantácia pomohla ale uvidí až po roku, na kontrolnej magnetickej rezonancii…

Zdroj: Sarm.pluska.sk

Ďalšie články

Newsletter

Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility

© Copyright 2023  |  All Rights Reserved