Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Na Slovensku je viacero hendikepovaných nadšencov lezenia. V Žiline sa rozhodli paralezcov zorganizovať združením.
Po stenách hôr liezol Marek Dučák už deviaty rok. Podľa jeho mienky je pri tejto aktivite pocit strachu prítomný vždy, no jedného dňa sa ale zhmotnil. Keď sa z vrcholu skalky rozhodol spustiť dolu a nasadol na laná, niečo nebolo v poriadku. Prebudil sa až na zemi.
„Istila ma kamarátka, no došlo k nešťastnej náhode, nešlo o nedbanlivosť. Mala na sebe prvý raz prilbu, tá jej spadla a v rýchlosti si išla po ňu. Práve v momente, kedy som sa začal spúšťať. Od vtedajšieho pádu som na vozíčku,“ hovorí štyridsiatnik Marek už takmer 15 rokov po nehode.
Po nehode na podobné pohybové činnosti zanevrel, z ponúk na parašporty, len po dvoch mesiacoch od nešťastia, zostal znechutený.
No posledné dva roky je všetko inak a po stretnutí so žilinčankou Annou Čaplickou zmenil názor. Anna chce paralezcov združiť, vytvoriť im vhodné podmienky na športové lezenie a vrátiť im tak motiváciu dosahovať v živote nové ciele.
Pod záštitou Horolezeckého klubu James Šarpoš Žilina dnes nachádzajú zázemie pre tréningy na Lezeckej stene K2.
U Anny Čaplickej sa myšlienka paralezenia zrodila v roku 2004, kedy sa jej po úraze pri lezení začala kondícia zlepšovať. Vzhľadom na množstvo postihnutých športovkýň združených v klube jej napadlo zorganizovať ženskú parahimalájsku expedíciu.
Kvôli finančnej náročnosti plánov začala spolupracovať so Slovenským paralympijským výborom, ktorý akciu napokon podporil. Lezkyniam s hendikepom sa podarilo vystúpiť na päťtisíc metrov vysoký vrch Sigunian Shan a vznikol tak výnimočný projekt.
Spätosť s výborom sa od toho momentu prehĺbil a pokračuje dodnes.
„Situácia v lezení sa však v posledných rokoch výrazne zmenila. Okrem tejto paraalpinistickej sekcie, toho, že sa v horách pohybujú ľudia s postihnutím, sa začalo so športovým lezením hendikepovaných,“ hovorí horolezec Peter Čaplický s tým, že športové paralezenie má byť prvýkrát v histórii skúšobne zaradené i medzi disciplíny na Paralympijských hrách 2028 v Los Angeles. Preto by boli radi, keby sa tam nominoval aj Slovák.
Takýto športovci však u nás doteraz združovaní neboli. Aj keby sa ľudia po úrazoch k lezeniu chceli vrátiť, možnosti by hľadali ťažko. Preto sa klub zo Žiliny rozhodol urobiť krok vpred. V klube sa ako prvého ujali Mareka a začali tak s jednou z najťažších foriem postihnutia.
„Anka ho stretla na liečení. Povedala, že sa ho ujmeme, aby mal kde liezť. Chceli sme zároveň zistiť, čo všetko môže paraclimbing obnášať, akú pomoc si vyžaduje,“ pokračuje Čaplický.
Rozličné postihnutia spadajú aj do rôznych kategórií, iné sú potreby športovcov ale aj štýl
ich lezenia. Ako sa u Mareka zistilo, činnosť pri jeho lezení si vyžaduje úpravy i na samotnej stene.
„Nevedeli sme, ako má liezť, keďže spodná časť tela je nehybná. Časom sa ukázalo, že najlepšie sú cesty, kde nohy čo najmenej zavadzajú. Majiteľ K2 mu také cesty postavil.“
Aby Marek mohol trénovať intenzívnejšie, nezištne mu vyrobil aj lezeckú stenu na doma.
„ Je previsnutá a má veľké úchyty na ruky,“ objasňuje paralezec. Pretože by sa rád vypracoval na špičkovú úroveň a zúčastnil sa spomínanej paraolympiády, ideálne je trénovať čo najviac, minimálne trikrát v týždni. Mimo toho sa udržiava v kondícii aj cvičením a plávaním.
„Lezecký pohyb je veľmi špecifický, skúšal som aj iné športy, ale nič ho nenahradilo. Pri paraclimbingu som teraz síce odkázaný len na ruky, čo je náročnejšie, ale stále je tomu najbližší. Mohol som sa vrátiť k niečomu, čo som mal rád pred nehodou.“
Nie všetci o sebe vedia
Porovnateľných lezcov je na Slovensku viac, len o sebe nevedia a často trénujú individuálne. „Cez Slovenský horolezecký spolok JAMES sme začali zisťovať, či na Slovensku vôbec existuje skupina ľudí s postihnutím, ktorá má záujem liezť. Na základe toho sa nám podarilo osloviť chalanov s viacerými druhmi postihnutia. Budú motivovaní sa hýbať a my im postupne môžeme vytvoriť správne podmienky,“ dodáva Čaplický.
S amputovanou rukou trénuje na žilinskej stene aj Adam Krupa, ktorý je s postihnutím hornej končatiny. Do klubu sa má čoskoro pridať i nová lezkyňa. Vzorom pre nejedného parašportovca je aj Trnavčan Andrej Haršány, prvý slovenský paralympijský lezec, ktorý získal na svetových súťažiach pekné ocenenia. Ani po operácii bedrového kĺbu, ani po úraze zápästia sa svojej vášne nevzdal.
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
