Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Možno by pomohlo ocitnúť sa jeden deň v koži toho druhého, aby sa naša spoločnosť stala voči menšinám tolerantnejšou a vnímavejšou. Vedeli by o tom rozprávať aj ľudia so zdravotným znevýhodnením, ktorí na predsudky a prekážky narážajú dennodenne.
„Ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda, nie ubúda. Niekedy to bolo 12.5%, dnes je to až 15 %. Je to skoro 870 000 ľudí,“ konštatoval predseda paralympijského výboru Ján Riapoš. Zároveň dal do pozornosti, že Slovensko je ešte stále na dlhej ceste stať sa krajinou bez bariér. V rámci pokusu dostať sa do obrazu, aké náročné to majú zdravotne znevýhodnení ľudia, sme sa posadili počas dnešného dňa na tento vozík.
Hneď na začiatku vozík narazil na architektonické bariéry a prekážky. Problémy mu spôsobil nerovný terén, ale aj nedostupnosť niektorých verejných zariadení. V starých budovách často sídlia najmä školy, poštové úrady či kostoly. “Vo väčšine prípadov ľudia staršieho veku, samozrejme, potrebujú sa dostať na svätú omšu,” hovorí Ján Riapoš.
Vyhláška ministerstva ŽP č.532 z roku 2002, ktorá hovorí o tom, že všetky novostavby musia mať bezbariérový prístup či disponovať bezbariérovou toaletou. To však platí na nové budovy, na ktoré už vyhláška dohliada „Musí v nich byť bezbariérový výťah, aj teda celý ten interiér a vstup musí byť na úrovni chodníka,“ informuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. No skôr postavené budovy, postavené ešte v čase, keď sa o debarierizácii ani nediskutovalo, potrebujú rozsiahlu investíciu do infraštruktúry. Asistenčná pomoc či čakanie na pracovníkov pri zvončeku nestačí. “Bohužiaľ, nie vždy má tá debarierizácia ten účinok, ktorý ľudia so zdravotným znevýhodnením potrebujú,” zhodnotila Stavrovská.
Zároveň sú problémom aj chýbajúce dáta. Nie je jasné, koľko máme bezbarierových inštitúcií ako sú napríklad telocvične. Čo je tiež smutné, kompetentní netušia ani to, koľko zdravotne znevýhodnených nemá prácu. “Nezamestnaný ZZ človek sa väčšinou ani len nehlási na Úrade práce, pretože neverí, že by mu Úrad práce mohol nájsť zamestnanie,“ reagoval predseda Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku Branislav Ondruš.
Pri hľadaní práce zas spôsobujú problémy mentálne bariéry. Popritom zdravotne znevýhodnení nie sú odsúdení iba na podradné práce. Dobrým príkladom sú aj sociálne podniky, ktoré sa snažia náplň práce znevýhodneným zamestnancom prispôsobovať. „Máme napríklad aj firmu, ktorá repasuje počítače a spotrebnú elektroniku, kde ľudia, ktorí sedia na invalidnom vozíku bez problémov vedia pracovať s touto elektronikou,” informuje Ondruš.
Napriek všetkému debarierizácia prebieha. Priaznivým príkladom sú, napríklad, niektoré inštitúcie verejnej dopravy. Čo sa týka autobusov a trolejbusov v Bratislave, hovoríme o takmer 100 % debarierizovanej flotile. Zatiaľ sú problémom iba nákladné električky. „Očakávame 30 nových električiek, ktoré postupne budeme nasadzovať už tento rok a podarí sa nám zvýšiť počet nízkopodlažných električiek vo výprave, dostaneme sa až na polovicu,“ informoval hovorca Dopravného podniku Bratislava Martin Chlebovec.
Aj keď skoro vo všetkom zaostávame v debarierizácii za Českou republikou, naše železnice si za svoju angažovanosť prezvali minulý rok ocenenie.„Znamená to, že sme s debarierizáciou na železničných staniciach ďalej ako Česká republika,“ vysvetlila hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky Ria Fejk Achbergerová. Veľkú pomoc vidí aj v tom, že zdravotne znevýhodneným pomáhajú rôzne aplikácie, kde si vzájomne vymieňajú skúsenosti z rôznych inštitúcií.
Zdroj: Noviny.sk
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
