Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Ešte večer si šiel dvadsaťpäťročný Jakub zahrať s kamarátmi futbal. Ráno už nemohol chodiť. Po vážnej dopravnej nehode, na ktorej neniesol vinu, ochrnul a neskôr sa ocitol na invalidnom vozíku. Vo Vianočnej zbierke iDNES.cz, ktorá sa organizuje v spolupráci s Kontom Bariéry a Nadáciou Agrofert, by sme mu chceli uľahčiť návrat do bežného života.
Už keď v ten tragický aprílový deň vyleteli z diaľnice a kotúľali sa v aute desiatky metrov, vedel, že je zle. Po jednom náraze prestal cítiť nohy. Ale nezamdlel a vybavuje si každý detail.
„Vyleteli sme z cesty a gúľali sme sa v aute asi tridsať metrov do poľa. Pripadal som si ako v práčke,“ rozpráva Jakub. Keď sa auto konečne zastavilo, skončil dole hlavou.
„Veľmi ma bolel chrbát, nohy som mal ohnuté až k hlave a cítil som v nej hrozný tlak,“ hovorí. Čas sa odrazu strašne vliekol. Jakuba okamžite prepadli čierne myšlienky. „Myslel som, že tú bolesť nevydržím a už tam proste zostanem,“ vybavuje si.
Čakali hádam päť, možno desať minút, keď k autu pribehli prví ľudia, ktorí šli okolo. Snažili sa posádku dostať von, ale to sa im nepodarilo. Auto bolo úplne pokrčené.
„Museli prísť hasiči a vystrihnúť ma von,“ hovorí Jakub. Stále vnímal, čo sa okolo deje, čo mu pravdepodobne zachránilo nohy. „Keby som nebol pri vedomí, tak by mi ich asi šmykli, pretože tam nebolo vidieť, ako to auto bolo šialene pokrčené. Tak som im hovoril, nech to hlavne nerobia. Nakoniec sa im podarilo tam urobiť miesto a vytiahli ma von,“ popisuje.
Príliš rýchla jazda
Pôvodne žil taký ten normálny život ako milióny iných ľudí. Býval s priateľkou, chodil do práce a tiež veľa športoval. Hral floorbal a futbal, trénoval niekoľkokrát týždenne. Ešte večer pred tragickou udalosťou si šiel zašportovať. „Som vlastne rád, že ma vtedy ešte kamaráti vytiahli von, aby som si s nimi šiel zakopať, vlastne naposledy,“ hovorí Jakub.
Pracoval vo firme svojho kamaráta ako zvárač a montoval vysoké konštrukcie, často jazdil cez týždeň na služobné cesty. Rovnako tak to bolo i tento rok v apríli, kedy šiel so svojim kolegom pracovne z Luže, kde žije, do Žatca.
Pôvodne to vyzeralo ako bežná služobná cesta, ktorú bez nehody absolvoval už mnohokrát, i keď šofér až príliš šliapal na plyn. Nejakých sedemnásť kilometrov pred cieľom, keď schádzali z diaľnice, sa to stalo.
„Vodič si asi nevšimol značiek, že bude koniec diaľnice a nevšimol si ani, že má spomaliť a vzal ten zjazd rýchlosťou viac než stopäťdesiat kilometrov za hodinu. To už som si hovoril, že je zle,“ popisuje Jakub najhorší zážitok svojho života. Dodnes to v ňom zostalo, keď ide v aute, má v zákrutách strach.
Mesiace na liečeniach
Do rodnej Luže sa vrátil až po dlhých mesiacoch a vzal to okľukou – cez niekoľko zdravotníckych zariadení. „Z miesta nehody ma transportoval vrtuľník do nemocnice v Ústí nad Labem. Tam ma hneď operovali. Potom ma previezli do nemocnice v Pardubiciach, kde som čakal na miesto na spinálnej jednotke v Liberci, a v júli som sa dostal sem do liečebne v Luži. Tu zo mňa urobili samostatného človeka a naučili ma fungovať na vozíčku,“ hovorí mladý muž.
Po nehode necítil od pása nadol nič. Jeden lekár v Pardubiciach mu trochu necitlivo oznámil, nech zabudne na to, že by ešte niekedy v živote sám chodil. Jakubovej psychike, ktorú mal po tragickej autonehode dosť nalomenú, to veľmi nepridalo. Dokonca tak, že musel nejakú dobu brať lieky.
„Nebolo jednoduché sa s tým všetkým vyrovnať. I kvôli priateľke,“ zveruje sa. Lenže to ho ešte len čakal niekoľkomesačný pobyt v Hamzovej liečebni Luže-Košumberk, ktorú sprevádza povesť vynikajúceho pracoviska, kde personál dokáže s pacientami až neuveriteľné veci.
„Jakub sa k nám dostal v stave, kedy bol kompletne ochrnutý na dolné končatiny s poruchou citlivosti. Na nohách nebola žiadna hybnosť,“ popisuje tamojší primár rehabilitácie Pavel Remeš. Ale Jakub sa nevzdal, nebol ako niektorí iní pacienti, ktorých taký úraz natoľko zlomil, že už nemajú žiadnu motiváciu a nesnažia sa na sebe pracovať.
Poctivo cvičil, absolvoval elektroliečbu, vodoliečbu, jazdil na motopede, podstúpil všetky možné procedúry. „Niekoho taký stav skutočne položí, ale to nebol Jakubov prípad. Bol naozaj veľmi snaživý,“ chváli ho primár Remeš.
Postará sa o seba
A výsledok sa skutočne dostavil. „Postupne sa mu začala objavovať hybnosť v bedrách, čiastočne i v kolenách, zlepšila sa citlivosť na nohách. Hlavne začal byť kompletne sebestačný v bezbariérovom prostredí,“ hovorí lekár Pavel Remeš.
A tak ho v rehabilitačnom ústave vybavili kompenzačnými pomôckami a pripravili na prepustenie do domácej starostlivosti. Pár dní potom, čo nám poskytol rozhovor v liečebni, odišiel najskôr k rodičom. Najskôr sa totiž museli dokončiť bezbariérové úpravy v nájomnom byte, kde teraz Jakub bude bývať – a kde so svojou priateľkou strávia i spoločné Vianoce. Byt pre neho nechal zariadiť jeho kamarát, u ktorého pred haváriou pracoval. S vinníkom nehody nie je Jakub v kontakte, všetko riešia príslušné orgány a právnici.
Do budúcnosti si dal Jakub niekoľko cieľov. Chcel by skúsiť hrať basketbal na vozíku a tiež stále rehabilitovať. A práve v tom by mu mohla pomôcť Vianočná zbierka. Rád by si zaobstaral niekoľko pomôcok, ktoré by mu uľahčili život, ale zdravotná poisťovňa ich neprepláca.
Prial by si prídavný pohon k vozíku od firmy Hurt za 64 900 českých korún, ktorý mu pomôže prekonávať dlhé vzdialenosti i kopce v Luži a umožní mu tiež dlhšie rodinné výlety. Potom by si želal HomeGym na domáce cvičenie za 26 451 korún, ktorý je pre jeho rehabilitácie potrebný, a tiež by mu pomohli špeciálne obruče na mechanický vozík v cene 5 046 českých korún. Pokiaľ by sa vybralo viac peňazí, použil by ich najskôr na rehabilitáciu, ktorá je pre ľudí na vozíku nevyhnutná a pomáha im k lepšej fyzickej kondícii.
Zdroj: Idnes.cz
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
