Bezplatná infolinka: 0800 500 899

Bezplatná infolinka: 0800 500 899

Tanečnica na invalidnom vozíku: My vám hovoríme „choďáci“

Tohto roku vo februári uplynie už 10 rokov od vážneho úrazu plzenskej choreografky a tanečnice Martiny Henrichovej. Martine sa prihodil tento úraz pri jej najobľúbenejšej činnosti, pri tanci. Na tento svoj koníček však nezanevrela a aktívne sa mu venuje naďalej, a to i na invalidnom vozíku.

„Pri jednom akrobatickom prvku vo dvojici som nešťastne spadla a rozdrvila si krčný stavec, poškodila si miechu a stal sa zo mňa kvadruplegik. To znamená, že mám ochrnuté nohy, trup a čiastočne i ruky. Ruky sa mi podarilo aspoň z časti rozhýbať, rovnako tak hrudník a ramená, ale v podstate som vo väčšine každodenných činností závislá na asistencii,“ popísala v úvode Martina.

Na tanec som nebola naštvaná

Hoci sa plzenskej tanečnici prihodil tento úraz počas tanca, ani na chvíľu ju nenapadlo, že by túto činnosť mohla zanechať. „Na tanec som naštvaná nebola, to som mohla byť tak maximálne sama na seba, pretože to bola ľudská chyba a hlúposť, ale bohužiaľ vrátiť sa to už nedá. Od začiatku som vedela, že tancu sa chcem venovať naďalej za každú cenu,“ povedala statočná tridsaťšesťročná žena.

Už v rehabilitačnom ústave v Kladruboch si Martina púšťala hudbu a tancovala aspoň v predstavách. Akonáhle to bolo možné, začala zapájať časti tela, ktoré zapojiť šli. Následne v Športovom klube vozíčkárov Praha založila Plzenčanka tanečný oddiel.

Ten je určený ako vozíčkárom, tak ľuďom, ktorí na vozíček pripútaní nie sú: „My vám hovoríme „choďáci“. Ano, proste vozíčkári a choďáci, to je taká naša terminológia. Bez choďákov by to v oddiely samozrejme nešlo, pretože často potrebujeme partnerov k tancu alebo asistentov. Celá choreografia potom vyzerá omnoho lepšie, keď tam sú tanečníci na vozíčku spoločne s nimi,“ hovorí Martina Henrichová.

A ako vyzerá bežný deň Martiny? „Ono to nie je také ružové. Keďže mám z veľkej časti postihnuté ruky a trup, nemám stabilitu. Som teda takmer vo všetkom odkázaná na nejakú asistenciu alebo výpomoc. Potrebujem teda, aby mi niekto pomohol vstať z postele, s obliekaním a presunom na vozík. Potom už sa venujem nejakej svojej práci na počítači alebo čítam. V lete rada chodím von a venujem sa rôznym športovým aktivitám, napríklad plávam. Mám dvoch psíkov, ktorí mi robia radosť. Taktiež mám rada cestovanie,“ vymenovala tanečnica.

Martina po prekonaní úrazu získala vodičský preukaz na automobil s ručným riadením. „Ale bohužiaľ do auta potrebujem dvoch ľudí, ktorí by ma tam dostali, a tiež potrebujem, aby tam so mnou behom riadenia niekto sedel, pretože pred úrazom som nešoférovala a nie som vyjazdená . Realita je taká, že som do toho auta už 2 roky nesadla,“ uviedla so smiechom.

Aký je odkaz Martiny tým ľuďom, ktorým sa niečo podobné prihodilo? Vypočujte si reportáž.

Zdroj: Plzen.rozhlas.cz

Ďalšie články

Newsletter

Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility

© Copyright 2023  |  All Rights Reserved