Bezplatná infolinka: 0800 500 899

Bezplatná infolinka: 0800 500 899

STOP PRELEŽANINÁM – môžete sa poradiť v UNLP

U pacientov môžu vzniknúť na rôznych častiach tela, na ktoré pôsobí dlhší čas tlak, dekubity – preležaniny. Vyskytnú sa najmä u dlhodobo ležiacich pacientov, ale aj u imobilných ľudí na vozíčku. Počas preventívnej akcie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura STOP DEKUBITOM, vysvetľovali odborníci  laickej verejnosti, ako preležaninám predchádzať. Boli prezentované aj inštruktážne ukážky  správneho polohovania pacienta a osvedčené postupy starostlivosti našich zdravotníkov aj odborníkov spoločnosti Hartmann, ktorá sa špecializuje na zdravotnícke antidekubitárne pomôcky.

Medzi bežné poznatky verejnosti by mala byť i znalosť, čo to DEKUBIT je.

„Aby ich následne nebolo potrebné liečiť na preležaniny. Pokiaľ je potrebné liečiť pacienta doma, je dôležité, aby aj blízki, ktorí sa oňho starajú, vedeli, ako odľahčiť dané časti tela, aby nevznikali preležaniny. Prípadne, aby sa zahojili čím skôr, pokiaľ ich už pacient má,“ hovorí fyzioterapeutka z Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie na Rastislavovej 43, Mgr. Miroslava Vysocká.

Ošetrovanie pacientov s preležaninami je náročné. Ideálne podľa Mgr. Vysockej je, keď sa o takéhoto človeka doma starajú dvaja ľudia a môžu sa striedať. „Vždy je dobré, keď s takýmto pacientom manipulujú dvaja, v nemocnici to nie je problém. Náročnejšie je to doma. Ale narábanie s takýmto pacientom vie zvládnuť aj jeden človek, keď sa naučí s pacientom manipulovať a správne ho polohovať,“ oboznamuje.

Nápomocné sú aj zdravotnícke pomôcky 

Je tu možnosť zakúpiť alebo požičať si domov polohovateľnú posteľ s úhradou zdravotnej poisťovne. „Ideálne je, ak máme pacienta na polohovateľnej posteli, pretože si ju vieme upraviť na našu výšku. Ak sa totiž dlhodobo staráme o takéhoto rodinného príslušníka,  náš chrbát trpí. Takže je dôležité vedieť, ako dvíhať pacienta, ako ho presúvať, ako ho otáčať. Nielen kvôli samotnému pacientovi, ale musíme si chrániť aj svoje zdravie, aby sme si nespôsobili vlastné zdravotné problémy,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mirka.

V prípade ak  ide o dočasnú, krátkodobú starostlivosť, pomôžeme si dekami, vankúšmi. Ak však ide o dlhodobú starostlivosť, nevyhnutné sú pomôcky na polohovanie pacienta. Na slovenskom trhu sa už dajú bez problémov kúpiť.

Skúsená fyzioterapeutka radí:

Skúste si najskôr vyskúšať sami na sebe polohu, v ktorej budete mať pacienta. Ak nie je pohodlná pre vás, nebude ani pre pacienta.

Od diagnózy pacienta a od funkčného stavu závisí aj jeho polohovanie. Napríklad pre pacientov, ktorí majú zápal pľúc, či problémy s dýchaním, nie je vhodná poloha – ležanie na chrbte. Poloha spĺňajúca požiadavky tejto diagnózy je taká, pri ktorej je vyvýšený hrudník.

Zdravotníci pomôžu aj rodine pacienta

„Komunikujeme aj s rodinou, vieme inštruovať rodinu, ako sa starať, ako polohovať, poradíme, čo je potrebné robiť, kde prípadne získať zdravotnícke pomôcky pre dlhodobo ležiaceho pacienta. Buď, aby sa predišlo vzniku preležanín, alebo aby sa odľahčilo pacientovi, keď už dekubity má,“ vysvetľuje Mirka Vysocká. Pre každého pacienta sú preležaniny veľkým rizikom, predlžujú  jeho liečbu a celkový pobyt v nemocnici. Dokonca je až 4-krát vyššia úmrtnosť pacientov s dekubitmi ako u tých, u ktorých sa nevyskytujú.

Finančne veľmi náročná liečba preležanín

Význam širšej osvety v prevencii dekubitov je dôležitý nielen pre zdravotnícke zariadenia, ale aj pre samotných pacientov a ich príbuzných. „Prevencia je vždy lacnejšia, ako riešenie dôsledkov. Ale musí sa začať už pri prvých štádiách. V zahraničí sa preležaninám dokonca predchádza skôr, než je  pacient hospitalizovaný v nemocnici. Na Slovensku zatiaľ nemáme takéto možnosti,“ vysvetľuje MUDr. Marián Rošák, PhD. z Kliniky úrazovej chirurgie.

„Najlacnejšie dekubity sú žiadne dekubity. Ak už vzniknú, v prvom a druhom štádiu sú náklady 700 – 800 eur za 3 mesiace ich liečby. Ak sú preležaniny vyššieho štádia, teda 3. až 4., vychádza to na 7.000 – 8.000 eur za 7 až 8 mesiacov následnej liečby. Čiže tie náklady sú neporovnateľné,“ dodáva skúsený lekár na prevenciu a liečbu dekubitov.

Dostať dekubity môžu nielen starší ľudia, či ležiaci seniori

Môže nimi trpieť aj 20-ročný človek po ťažkej polytraume alebo ochrnutý pacient po neurochirurgickom výkone. „Riziková je aj detská či mladá generácia, pri dlhom ležaní môže vzniknúť dekubit na záhlaví. Pri staršej generácii vznik preležanín závisí od mobility človeka. Všeobecne ich vznik podmieňuje celkový zdravotný stav pacienta. Sú rôzne pravidlá pre pacienta hospitalizovaného v nemocnici, v domove sociálnych služieb či doma. Dôležité je, aby sa aj laická verejnosť vedela poradiť, aby ľuďom, ktorí sa o dlhodobo ležiacich príbuzných či blízkych starajú doma, mal kto pomôcť,“ uzatvára MUDr. Rošák.

Preležaninám sa dá predísť až v 90%. „Komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pravidelné a správne polohovanie pacientov. V posledných dvoch rokoch kladieme v UNLP na to veľký dôraz, zabezpečovaním rôznych antidekubitných pomôcok na lôžkové oddelenia, ktoré uľahčujú ošetrovateľskému personálu manipuláciu s pacientom a zabezpečujú im vyšší komfort,“ hovorí Vlasta Kostovská, sestra pri lôžku na Neurochirurgickej klinike, ktorá je súčasťou Ranového tímu (pracovná skupina pre ošetrovanie chronických rán a dekubitov pri UNLP v Košiciach).

V UNLP chceme posilniť prevenciu pred preležaninami

UNLP pracuje podľa vypracovaných štandardov. Preto prevencia preležanín je súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta. „Na oboch pracoviskách nemocnice – Tr. SNP aj Rastislavova 43 – venujeme tejto problematike veľkú pozornosť. Pripravili sme preto nový moderný projekt manažmentu starostlivosti a prevencie dekubitov u rizikového pacienta, ktorý nám pomôže  efektívnejšie eliminovať faktor vzniku dekubitov,“ vysvetľuje námestníčka UNLP pre ošetrovateľstvo PhDr. Alena Kellnerová, MPH.

Vytvorenie pracovných skupín pre prevenciu a liečbu preležanín– lekár a sestra na všetkých lôžkových pracoviskách, považujú za kľúčové. „Vo väčšej miere plánujeme do prevencie zapojiť aj fyzioterapeutov, ktorí sa priamo podieľajú na polohovaní pacienta. A tiež pravidelné vzdelávanie a školenia zdravotníkov v tejto oblasti, ktorá neustále prináša nové poznatky, ako pri ošetrovaní tak pri vývoji rôznych pomôcok či antidekubitárnych prípravkov,“ pokračuje A. Kellnerová.

Súčasne UNLP aktívne spolupracuje s Ústavom ošetrovateľstva LF UPJŠ Košice, pod vedením prof. PhDr. Lucie Dimunovej, PhD. pri tvorbe ošetrovateľskej dokumentácie.  „Spolupráca pomôže najmä pri školení zdravotníckeho personálu, ale aj pri vzniku nového manuálu na ošetrovanie rán,“ upozorňuje na záver námestníčka UNLP.

Súčasťou preventívnej akcie STOP DEKUBITOM bol v UNLP aj seminár pre lekárov a sestry MANAŽMENT CHRONICKÝCH RÁN  – DEKUBITY, ktorý sa uskutočnil pod záštitou námestníčky Aleny Kellnerovej. Odborným garantom podujatia bol námestník liečebno-preventívnej starostlivosti pre chirurgické odbory MUDr. Róbert Čellár, PhD., MPH.

Zdroj: UNLP.sk

Ďalšie články

Newsletter

Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility

© Copyright 2023  |  All Rights Reserved