Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Tento mladý muž nazýva s humorom svoju nevyliečiteľnú chorobu najvernejšou družkou.
V prvom momente, keď mu zdiagnostikovali roztrúsenú sklerózu, začal sa nekontrolovateľne smiať. „Nebaví ma len sedieť na invalidnom vozíku, každý by mal niečo po sebe zanechať. Musíte sa snažiť vyťažiť zo života, čo sa dá,“ priznal v rozhovore pre DVTV Jan Dušek, ktorý kvôli nevyliečiteľnej chorobe skončil na vozíku. Ale ani vozík mu nezabránil plniť si tie najväčšie sny.
„Chcel som nájsť niečo, čo by mi nalialo krv do žíl. Na vozíku život nekončí,“ prezradil Jan, ktorý cestoval na vozíku do Černobylu, a dostal sa aj na náboženskú púť do Santiaga de Compostela.
Takmer sám…
Roztrúsenú sklerózu mu lekári diagnostikovali v roku 2003, a to iba mesiac a pol po svadbe. „Myslím, že choroba už bola vo mne dlhšie, až neskôr sa prejavila razantne. Začal som najskôr chodiť s palicou. Vadili mi pohľady ľudí. Ako keby hovorili – Ten sa motá, je určite opitý. Neskôr som prešiel na barle a vo finálne som skončil na vozíku,“ povedal pre krkonošský deník.cz Jan Dušek, s ktorým sa manželka rozviedla.
Otec troch detí zostal takmer úplne sám. „Vzal som to ako fakt a zmieril sa s tým. Chcelo to ale čas,“ hovoril Jan. Mal čoraz väčší problém udržať v rukách príbor alebo si bez problémov umyť zuby, pretože choroba postupovala rýchlo. Najväčšou oporou mu v tých najťažších časoch bola viera v Boha.
„Ani raz mi nenapadli myšlienky, že by som mal so všetkým skončiť, a to nielen kvôli deťom. Pán Boh má s každým plán. Ja neviem, aký má so mnou, preto robím, čo cítim, že by som robiť mal,“ priznal statočný Jan, ktorý našiel nový domov v Domove svätého Jozefa v Žirči. Toto je jediné zariadenie v Českej republike, ktoré sa špecializuje na starostlivosť o ľudí s diagnózou, ktorou je postihnutý aj on.
Navzdory zákernej chorobe, na ktorú dodnes neexistuje liek, si plní svoje cestovateľské sny. Na invalidnom vozíku absolvoval 600-kilometrovú púť do Santiaga de Compostela.
Život na vozíku – to nie je koniec
„Chcel som sa v Katedrále svätého Jakuba pomodliť. Taktiež som chcel tú cestu vykonať pre všetkých, ktorí trpia roztrúsenou sklerózou. Dokázať im, že vozíkom život nekončí, ale možno len začína,“ vyjadril sa Jan, ktorý vozíkom išiel po kamenistých chodníkoch a cestách, ktoré sú náročné aj pre bežných turistov. „Zaťal som zuby a išiel som. Nebolo cesty späť,“ priznal. Stal sa jediným hendikepovaným Čechom, ktorý prekonal na vozíku svätojakubskú cestu.
Postupne Janova choroba viac pokročila ale on sa bráni tým, že si ju nepripúšťa. „Nech si robí, čo chce, ja si tiež budem robiť, čo chcem. A tak si spolu žijeme,“ povedal otvorene o chorobe, ktorú nazýva svojou družkou. „Skleróza je niečo ako moja neoddeliteľná družka. Mám istotu, že ma nikdy neopustí,“ dodal na záver s humorom.
Zdroj: Dobrenoviny.sk
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
