Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Pracovníčka združenia Tulipán, ktoré zamestnáva hendikepovaných spoluobčanov, Soňa Pangrácová, vypísala zbierku. Pre svoju klientku a priateľku Zuzku Sipplovú z Jablonca nad Nisou chce vybrať dosť peňazí na to, aby si Zuzka mohla kúpiť auto. Tým sa bude voziť nielen k lekárovi, ale i do práce.
Zuzka totiž rada predáva na trhoch výrobky ďalších klientov združenia, sem-tam vypomôže i pri práci s počítačom. „Zuzka je neuveriteľne vitálna žena. Iný človek s jej postihnutím by zostal sedieť doma. Ale kdeže Zuzka,“ vysvetľuje Pangrácová.
Tridsaťšesťročná Zuzka Sipplová sedí vo vozíčku pred televíziou. V obývacej izbe je príjemne teplo, ktoré musí Zuzka mať kvôli detskej mozgovej obrne so spastickou tetraparézou, teda čiastočnej obrne všetkých štyroch končatín. Aj keď sedí pod dekou, podávaná ruka je studená. „Musím mať určitý tepelný komfort, inak ma chytajú kŕče do nôh i rúk,“ vysvetľuje usmievavá žena.
Do práce jazdila v posledných rokoch straším autom, ktoré ale začína vypovedať službu. „Posledná oprava ma stála 30 tisíc korún, čo už úplne vysalo rodinný rozpočet. Naviac je to auto tak staré, že je problém s náhradnými dielmi,“ vysvetľuje Zuzka.
Spolu so Soňou vyskúšali už všetko možné. „Oslovovala som firmy, celebrity, väčšinou ale pomoc odmietli s tým, že už toho majú dosť a niektorí prejavili i nedôveru,“ spomína Pangrácová.
Auto ako nohy
Zuzka už má nové auto objednané, toto musí byť prispôsobené jej ochoreniu. „Dealer mi vyšiel v ústrety, za auto mám zaplatiť výrazne nižšiu cenu, než je obvyklé. Ale i tak je to veľa peňazí, viac ako šesťstotisíc českých korún. Zaplatila som zálohu, na ktorú mi požičala babička, teraz jej to pomaly splácam. Nedokážem si predstaviť, že by som bola bez auta, to sú moje nohy, bez ktorých sa nikam nedostanem. A ja nechcem sedieť doma,“ prehlasuje energicky.
Na druhom konci miestnosti sedí Zuzkina matka. „Je to ťažké, Zuzka si musí platiť šoféra, pretože je postihnutá a ja nešoférujem. Samozrejme, že to nie je horibilná suma. Predtým sme mali aj štyroch či piatich ochotných šoférov, dnes iba jedného, na ktorého je celkom odkázaná,“ rozpráva invalidná dôchodkyňa. Pred štyrmi rokmi sa z nej stala vdova. „Keď ešte žil manžel, mnoho zariadil, urobil. Teraz sme ale na všetko zostali samé. Zuzka je veľmi rada medzi ľuďmi, smeje sa. Ale samozrejme, že na ňu tiež niekedy doľahne ľútosť. Z tej jej pomáhajú najviac práve práce pre Tulipán,“ hovorí.
Teraz Zuzke zostáva jediné. Veriť v dobrotu potencionálnych darcov. „Možno je moje želanie obyčajné, ale ja auto naozaj potrebujem, bez neho by som nemohla robiť nič. Pritom chcem niečo ľuďom prinášať, žiť život, pracovať, dostať sa medzi ľudí,“ vysvetľuje.
Zuzkin príbeh
Už iba to, že sa narodila, bol malý zázrak. Mamka mala v dobe pred tehotenstvom zdravotné komplikácie a podľa lekárskych vyšetrení nemala otehotnieť. Ale stalo sa. Celú dobu mala veľmi rizikové tehotenstvo a Zuzka sa narodila v siedmom mesiaci. Mala iba 1 400 gramov, narodila sa pridusená a úplne modrá so žltačkou. „Keď som sa narodila, maminke hovorili, že sa nedožijem nastávajúceho dňa. Ale to sa splietli, to by som nebola ja. Som veľký bojovník už od narodenia,“ smeje sa sympatická žena.
Domov z pôrodnice Zuzku pustili až za dva mesiace. Doma sa začalo ukazovať, že niečo nie je v poriadku, ale nik nevedel čo. Po nejakom čase sa preukázala diagnóza: detská mozgová obrna. „Prišli sme do kúpeľov a maminke povedali: dajte panej brožúrku, vaša dcéra bude len ležať a slintať.“
Život bol a je pre Zuzku a jej mamku veľký boj. Ale úspechy sa dostavili. V troch rokoch začala rozprávať a v 10 rokoch si po ťažkej operácii, v ortézach a s chodítkom, vyskúšala i chodiť. Ale bohužiaľ iba krátku chvíľu, od tej doby je trvale pripútaná na vozík. Prekonala niekoľko operácií, má v členkoch a kolenách skrutky.
Zuzka absolvovala klasické vzdelanie a aj napriek svojmu hendikepu získala maturitné vysvedčenie. Teraz ju veľmi baví predávať výrobky z chránenej dielne. „Mám rada tú atmosféru predaja. Ľudí, čo sa u mňa zastavia a rozprávajú sa so mnou. Ale hlavne sa cítim užitočná tým, že pomáham ľuďom, čo tieto krásne veci vyrábajú.“
Miluje výrazový tanec. Pravidelne trénuje so skupinou vozíčkárov Patz a Odraz a potom vystupuje napríklad v divadle alebo robí radosť dôchodcom.
Zdroj: Jablonecky.denik.cz
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
