Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Bezplatná infolinka: 0800 500 899
Martin Šmahel nikdy na rok 2019 nezabudne. Po predčasnom narodení jeho dcérka Emka vážila iba 833 gramov a okamžite potrebovala špeciálnu lekársku starostlivosť. Aj preto ju z nemocnice v Petržalke sanitka prevážala na Kramáre, no došlo však k hroznej nehode. Rýchloidúce auto narazilo do sanitky a silným nárazom bábätko utrpelo v inkubátore otrasy. Malá bojovníčka prežila, no kým iné jej rovesníčky sa hrajú na ihrisku a neposedne behajú, ona nemá toľko šťastia.
Nie je tajomstvom, že Martin Šmahel má s partnerkou Beátou dcérku Emku, ktorá sa narodila predčasne a to v šiestom mesiaci a pri prevoze do nemocnice ešte k tomu do sanitky narazilo auto. Ako je Emka na tom dnes?
„S Emkou je veľmi intenzívne rodičovstvo, lebo jej stav vyžaduje neustále nápravy, aj z toho, čo sa stalo, aj to, čo získala tými komplikáciami. Mala problémy, ktoré zapríčinili isté zdravotné komplikácie. Momentálne pracujeme na tom, aby sme tie následky čo najviac zahladili, aby sme ju niekedy postavili na nohy a naučili rozprávať. Mojím najväčším snom je to, aby bola raz samostatná. Mala veľmi ťažký štart, chceme od nej úplne iné veci ako rodičia zdravých detí. Pevne verím, že sama bude veľmi, veľmi chcieť a bude si brať príklad od sestier, že bude chcieť sama chodiť a urobí pre to veľa aj zo svojho vnútra, aby to nebolo iba na nás, že by sme ju do niečoho tlačili. Má to veľmi ťažké. Bežné detičky do 4 rokov nechodia niekedy dvakrát denne k terapeutovi – kde absolvujú strečing, mobilizáciu, naťahovanie, masáž, ktorá je niekedy bolestivá. Potom sú to cviky zamerané na hýbanie končatín, chôdzu, na mobilitu kĺbov plus všelijaké pobyty v špeciálnych centrách – sú to také koncentrované starostlivosti v dvoch týždňoch v rôznych kúpeľných terapiách, kde sa venujú takýmto prípadom.“
Keďže Emka potrebuje nepretržitú starostlivosť, chceli sme vedieť či partnerka nie je zamestnaná alebo či má mladá rodina niekoho, kto sa o ňu počas dňa postará.
„Striedame sa pri nej, obaja máme prácu tak, ako si zadelíme. Partnerka je konateľka vo vlastnej firme, takže rieši nutne iba to, kde musí byť fyzicky, inak vie veci riešiť cez telefón alebo niekedy zoberie so sebou aj Emku. Ja som napríklad u kamarátov tiež niekedy tepoval aj s Emkou. Potrebuje neustálu starostlivosť aj dohľad. Tým, že nechodí – musíme ju nosiť, alebo sa premiestňuje štvornožky.“
Emka zatiaľ nemá žiadny invalidný vozíček. Má zatiaľ špeciálne chodítko, o ktoré sa vie oprieť a s asistenciou rodičov vie urobiť pár krôčkov. Ak sa chce niekam presunúť, musí štvornožkovať. Nevie správne ovládať svoje končatiny a niekedy aj iné svaly. To jej robí komplikácie.
„O týchto komplikáciách som nerozprával. Keď rástla a stále menej robila to, čo by mala v jej veku, tak sme prišli na to, že to je asi ono.“
Rodičia malej Emky skúsili rehabilitácie v Košiciach, Piešťanoch, v rôznych centrách, no najdôležitejšia je dennodenná práca s ňou. „Pokiaľ to nerobí rodič, čo je veľká nevýhoda, lebo si vie pokaziť vzťah s dieťaťom, lebo ho stále do niečoho núti a chce od neho veci, ktoré to dieťa robiť nechce, tak my sa to stále snažíme „zvaliť“ na cudzieho človeka, kedy zabojujeme, sme tam s ňou. Inak nemáme nejaké veľké nároky na ňu, lebo viem, že by nám to liezlo do vzťahu a bol by problém. Ona by to vnímala tak, že chcem po nej veci, ktoré ona nechce. To nechce žiadny rodič dieťa nútiť do niečoho, chce s ním zažiť pekné chvíle, hrať sa, usmiať sa, poblázniť a nie neustále naprávať rúčku, nôžku… Zatiaľ sa to snažíme robiť cez terapeutov, chodíme s ňou veľa do vody, chodí ku koňom, k psovi…“ hovorí Martin.
Emka v podstate všetko vníma, len nevie rozprávať…
„Je veľmi živá a vnímavá, nevie ešte pospájať tie veci do slov, má nejaké svoje dvojslabičné slovíčka. Veľmi ťažko jej ide niečo nové povedať.“
Od septembra je Emka zapísaná do integrovanej škôlky, kde je polovica detí zdravých a druhá polovica detí má nejaké fyzické postihnutie a nie sú tam mentálne postihnuté deti. „Tým je trošku výhoda pre nás, že by sa mali o ňu vedieť postarať, aj keď nechodí a s jednou rúčkou veľmi ťažko hýbe. Dúfam, že tam bude šťastná a spokojná, lebo, samozrejme, vníma okolo seba rovesníkov a vidí, že oni chodia a ona nie, oni sa môžu hrať a ona nie. Uvidíme, ako to bude. Naša ambícia je, dostať ju niekedy na normálnu školu, ale to sa musí udiať veľmi veľa vecí tak, ako by sme chceli.“
Zdroj: Pluska.sk
Prihlás sa na newsletter plný noviniek zo sveta mobility
© Copyright 2023 | All Rights Reserved
